Na koncert U2 18. júla sme sa dostali vďaka ponuke Českých dráh. eTikety Praha – Berlín za 29 € v jednom smere, zlacnené vstupenky na koncert a tiež 15% zľava na pomerne luxusné ubytovanie pre držiteľov In-kariet sa nedala odmietnuť. Vyrazili sme s predstihom o 5:41 vlakom EC Alois Negrelli z Brna hl.n. PREJSŤ NA FOTOGALÉRIU

Cez zastávky Česká Třebová, Pardubice hl.n., Praha-Holešovice, Ústí nad Labem hl.n., Děčín hl.n., Bad Schandau, Dresden Hbf, Dresden Neustadt a Berlin Südkreuz nás vlak doviezol po 7 hodinách a 39 minutách, 648 kilometroch, prvotnom zápachu húb na nami rezervovaných sedadlách a nechcenej „kapely“ v podobe vrieskajúceho dieťaťa do cieľovej stanice – päťposchodového Berlín Hauptbahnhof.

Na stanici sme potrebovali len niekoľko minút na zorientovanie. Chceli sme kúpiť lístky na S-Bahn, no automaty nikde (alebo sme slepí?). Nakoniec sme ich kúpili v predajni, kde sme sa dorozumievali angličtino-nemčinou. Vôbec takmer všade v Berlíne mali s angličtinou problémy. Prvýkrát som zužitkoval štyri roky nemčiny na strednej škole a spomenul  si na výraz „zwei Stunden“ ako ekvivalent k dvojhodinovému lístku. Doteraz neviem, či bol použitý správne.

Hotel bol za danú cenu parádny. Dlho sme sa v ňom však nezdržali a vyrazili na Olympiastadion. Cestou v S-Bahn sme narazili na ďalších „podozrivých“, ktorí očividne smerovali na rovnaké miesto ako my. Pred štadiónom už pobehovalo množstvo ľudí. Niektorí mali tabule ako „Zwei U2 Tickets zu verkaufen“. Iní zase svoje lístky na poslednú chvíľu predávali (iste za výhodné ceny).

My sme zatiaľ prechádzali cez tri kontroly vstupeniek a okolo stánkov s hot-dogmi za 3,50 € až na samotný Olympiastadion. Nastalo prekvapenie, ktoré sme ale trochu čakali. Necelú hodinu pred koncertom bol štadión poloprázdny a mohli sme sa tak pohodlne dostať až takmer k pódiu. Tam nás privítala konštrukcia akéhosi monštra pripomínajúceho chobotnicu. Na nej bola zavesená veľká obrazovka.

O 19:15 už začínala hrať predkapela Snow Patrol, no stále len pred poloprázdnymi tribúnami. Zaujal nás istý pán, ktorý už naplno hral na virtuálnej gitare a predvádzal tanečné kreácie. Prázdna bola najmä VIP zóna, kde sedelo maximálne desať ľudí. Pod ňou sa nachádzal akýsi záchranarský kútik s lehátkami. Jednoducho sme si vybrali najbezpečnejšie miesto.

Nasledovala takmer hodinová prestávka a my sme sledovali ľudí s jedlom a pivom. Nakoniec sme podľahli a kúpili si malý kus sladkého pečiva za tri eurá. Cez vstupy prúdili davy ľudí. Štadión bol už takmer plný a začal robiť sériu mexických vĺn. VIP zóna nechcela spolupracovať a tak sa dočkala mohutného vypískania.

Nakoniec sme sa predsa dočkali. „Júťáci“ prišli na pódium a hneď medzi prvými piesňami boli aj moje obľúbené Magnificent a Beautiful Day, ktoré rozospievala a roztancovala úplne každého z toho obrovského davu. S pribúdajúcimi hodinami vynikli aj úžasné svetelné efekty „chobotnice“ a pridruženej obrazovky. Niektoré nájdete na fotografiách, no tie nenahradia živý pohľad.

Neopísateľná bola aj celková atmosféra a nálada ľudí. Zásluhu majú na tom určite aj U2 a ich zladený playlist. Nezabudlo sa ani na vsuvky ako spomienka na Michaela Jacksona a podpora barmskej aktivistky Aun Schan Su Ťij. Bono sa snažil zapojiť aj publikum, ale nie vždy sa mu to podarilo. V jednej chvíli publikum mlčalo, čo spevák prešiel mávnutím ruky. No a zaujal aj príbeh českých hudobníkov z revivalu U2, ktorí si s kapelou zahrali naživo Angel of Harlem. Jeden z nich hral dokonca prvýkrát pred publikom. Tomu hovorím raketový štart kariéry.

Po šiestich hodinách státia ma síce neskutočne boleli nohy, no prebil to zážitok z koncertu. Hoci som nikdy nebol skutočným fanúšikom U2 a nepoznal mnohé hity, tento koncert ma definitívne zlomil.

Ešte hodinu po konci nebol Olympiastadion vyprázdnený a tak sme z uvoľnených sedačiek sledovali, ako mravenisko zložené z desaťtisícov fanúšikov prúdi smerom k jedinému východu zo štadióna. Následne sme vyrazili na nehorázne preplnenú S-Bahn. Do hotela sme sa dostali asi po dvoch hodinách od skončenia koncertu a padli únavou. Keby sme sa ráno neprebudili v Berlíne, asi by sme si naozaj mysleli, že išlo len o úžasný sen.

Fotogaléria

Všetky fotografie sú uvoľnené pod licenciou Creative Commons. Môžete ich ďalej šíriť, upravovať a používať pre nekomerčné účely a pod rovnakou alebo podobnou licenciou.